12. LB MICAH PARSONS – COWBOYS
Ako na tom boli Cowboys pred Draftom?
Pred vstupom na NFL Draft 2021 sa Dallas Cowboys nachádzali v zložitej situácii, najmä čo sa týkalo defenzívy. Po katastrofálnej sezóne 2020, v ktorej patrila ich obrana medzi najhoršie v lige, bolo jasné, že prioritou číslo jeden bude posilnenie defenzívnej časti tímu. Obrana Cowboys bola proti prihrávkam v sezóne 2020 slabá, keď povolili 6,183 yardov (23. miesto v NFL) a rekordných 473 bodov v histórii klubu. Najmä secondary bola mimoriadne slabá. Cowboys stratili niekoľko dôležitých hráčov, vrátane Chidobe Awuzieho a Xaviera Woodsa, a hoci Trevon Diggs vykazoval sľubné výkony, potrebovali ďalšie kvalitné posily na pozícii cornerbacka a safetyho. Tento problém sa ukázal ako zásadný, pretože súperi bez väčších problémov nachádzali diery v obrane Cowboys.
Ďalšou slabinou bola defenzívna lajna. Síce disponovali Demarcusom Lawrencom, ale opakovane čelili problémom s hĺbkou. Aldon Smith, ktorý bol najproduktívnejším hráčom čo sa týka pass rushu, už nebol istotou do budúcnosti, Tyrone Crawford ukončil kariéru a Randy Gregory mal dlhodobé problémy so stabilnými výkonmi. Dallas tak potreboval priniesť nové mená, ktoré by pomohli stabilizovať front a zvýšili tlak na súperových quarterbackov.
Významnou otázkou bola aj pozícia linebackerov. Obrana Cowboys proti behu patrila v roku 2020 k najhorším v NFL (158.8 yardov na zápas, 31. miesto). Hoci Cowboys mali talentovaných linebackerov, ako Leighton Vander Esch a Jaylon Smith, obaja sklamali. Vander Esch mal zdravotné problémy a Smith nepodával konzistentné výkony. Joe Thomas bol v roku 2020 prekvapivo jedným z lepších linebackerov, ale nebol považovaný za dlhodobé riešenie. S blížiacim sa koncom zmluvy Vander Escha a otázkami o budúcnosti Smitha bolo potrebné posilniť túto pozíciu. Preto sa hovorilo o potrebe priniesť dynamického hráča, ktorý by vedel zastúpiť obe úlohy: klasického linebackera a aj občasného pass rushera. Táto požiadavka vychádzala z nového obranného systému, ktorý chcel Dallas zaviesť pod vedením trénera Dana Quinna.
Okrem defenzívy sa Cowboys pozerali aj na ofenzívnu líniu, najmä na pozíciu ľavého tackla. Tyron Smith, dlhoročná opora na blindside, mal opakované problémy so zraneniami (dokonca mal za sebou operáciu krku) a väčšinu sezóny 2020 vynechal. La’el Collins (pravý tackle) vynechal celú sezónu 2020 pre zranenie. Travis Frederick, hviezdny center, nečakane ukončil kariéru a nováčik Tyler Biadasz ukázal potenciál, ale mal problémy so zranením (hamstring).
To viedlo k tomu, že Dallas musel improvizovať na poste, ktorý je kľúčový pre ochranu Daka Prescotta. Tím síce disponoval kvalitnými hráčmi ako Zack Martin alebo Connor Williams, ale potreboval perspektívne riešenie do budúcnosti, ktoré by stabilizovalo ochranu quarterbacka.
Micah Parsons ako prospekt
Micah Parsons bol počas svojej univerzitnej kariéry na Penn State jedným z najvýraznejších linebackerov v americkom futbale, kde pôsobil v rokoch 2018 až 2019. Ako true freshman v roku 2018 sa okamžite presadil, keď viedol tím v počte tacklov (82), čo bolo vôbec prvýkrát, kedy freshman viedol Penn State v tejto štatistike. Počas svojej prvej sezóny zaznamenal 4 tackly pre stratu yardov, 1.5 sacku a 2 forced fumbles. V roku 2019 svoje výkony ešte zlepšil, nazbieral 109 tacklov, 14 tacklov pre stratu yardov, 5 sackov, 4 forced fumbles a 5 zrazených prihrávok. Jeho výkony mu vyniesli ocenenia ako Butkus–Fitzgerald Linebacker of the Year pre najlepšieho linebackera Big Ten konferencie a jednohlasné zvolenie do All-American teamu. Výrazným momentom bolo jeho vystúpenie v Cotton Bowle 2019, kde zaznamenal 14 tacklov, 2 sacky a 2 forced fumbles, čo mu prinieslo titul defenzívneho MVP zápasu. Parsons sa rozhodol vynechať sezónu 2020 kvôli obavám z pandémie COVID-19, čím ukončil svoju univerzitnú kariéru a vstúpil na NFL Draft 2021.
Parsonsove silné stránky na univerzite spočívali v jeho všestrannosti a fyzických predpokladoch. Jeho kombinácia veľkosti, sily a rýchlosti mu umožňovala dominovať ako v run defense, tak aj v pass coverage. Bol výnimočný v zónovej obrane, kde dokázal pokrývať veľkú časť ihriska. Jeho schopnosť bleskurýchlo preniknúť cez lajnu a vytvárať tlak na quarterbacka z neho robila ideálneho kandidáta pre blitzové schémy alebo systémy ako Tampa 2. Parsons mal aj inštinktívne čítanie hry, čo mu umožňovalo rýchlo reagovať na behové akcie a efektívne zastavovať súperov. Jeho fyzická sila mu dovoľovala držať krok s tight endmi v man coverage, hoci v tejto oblasti ešte potreboval získavať skúsenosti, najmä kvôli vynechanej sezóne 2020. Jeho porovnanie s hráčmi ako Dont’a Hightower či Devin White naznačovala, že mal predpoklady stať sa elitným linebackerom na profesionálnej úrovni.
Napriek jeho dominancii mal Parsons aj slabšie stránky, ktoré skauti spomínali. Jednou z nich bola jeho obmedzená laterálna rýchlosť, čo znamenalo, že hoci bol extrémne rýchly v priamočiarom pohybe, jeho schopnosť pokrývať ihrisko od strany na stranu nebola na úrovni top linebackerov. Ďalšou oblasťou na zlepšenie bolo jeho umenie zbavovať sa blokov, kde občas potreboval efektívnejšie využívať techniku proti ofenzívnym linemanom. Jeho absencia v sezóne 2020 znamenala, že nemal príležitosť ďalej rozvíjať svoje zručnosti v man coverage, čo viedlo k odporúčaniam, aby ho NFL tím zavádzal do týchto situácií postupne. Napriek týmto nedostatkom jeho celkový potenciál a všestrannosť ho robili vysoko ceneným prospektom.
Parsonsova dominancia bola zrejmá aj v pokročilých analytických ukazovateľoch, ako sú “defenzívne stopky“ (zastavenia súpera pred dosiahnutím prvého downu alebo skórovania). V sezóne 2019 zaznamenal 67 stopiek, čo ho radilo medzi top 5 linebackerov v Power 5 konferenciách. Jeho „havoc rate“ (miera akcií, ktoré spôsobili pr útok neúspech: tackles pre straty yardov, sacky, zrazené prihrávky, forced fumble) dosiahla 8.1 %, čím sa zaradil medzi najdeštruktívnejších defenzívnych hráčov v NCAA. Zaujímavé je, že jeho efektivita rástla v kľúčových momentoch. Na tretích downoch mal 22 stopiek, z čoho 7 bolo tackle pre stratu yardov alebo sack, čo ukazovalo jeho schopnosť rozhodovať zápasy.
Zaujímavosťou o Parsonsovi je jeho cesta k Penn State. Pôvodne hral na pozícii defenzívneho end na strednej škole, no tréner James Franklin ho presunul na middle linebackera. Jeho nábor bol turbulentný. Ako päťhviezdičkový recruit bol terčom viacerých top programov, vrátane Alabamy a Ohio State, no jeho nábor tímom Ohio State skončil kvôli porušeniu pravidiel NCAA, keď sa stretol s Kirk Herbstreitom na College GameDay. Parsons bol aj kontroverznou osobnosťou kvôli svojim verejným vyjadreniam na sociálnych sieťach, čo viedlo k obvineniam z nezrelosti, no jeho tréneri a blízki ho obhajovali ako nepochopeného mladíka s veľkým srdcom. Okrem toho Parsons dokončil svoj titul v kriminológií na Penn State aj po odchode do NFL. V osobnom živote sa stal otcom syna Malcolma v roku 2018, čo ovplyvnilo jeho rozhodnutie vynechať sezónu 2020 kvôli zdravotným rizikám.
Ako sa mu darí v NFL?
V roku 2021 Parsons okamžite ukázal svoj potenciál ako nováčik, hrajúc primárne ako linebacker, no po zranení DeMarcusa Lawrenca sa presunul aj na pozíciu edge rushera, kde žiaril. V 16 zápasoch zaznamenal 84 tacklov (64 solo), 13 sackov, 20 tacklov pre stratu yardov, 3 forced fumbles a 3 zrazené prihrávky. Jeho 13 sackov bolo štvrtým najvyšším počtom pre nováčika v histórii NFL (za Juliusom Peppersom, Reggiem Whiteom a Lesliem O’Nealom). Zaznamenal aspoň jeden sack v šiestich po sebe idúcich zápasoch (weeky 9–14), čo bolo výnimočné pre nováčika. Zaujímavosťou je, že jeho prechod z middle linebackera na edge rushera odhalil jeho všestrannosť, no zároveň viedol k diskusiám o jeho ideálnej pozícii v NFL. Parsons získal jednomyseľné ocenenie NFL Defensive Rookie of the Year, bol vybraný do Pro Bowlu a zaradený do prvého tímu All-Pro. Jeho pass-rush win rate bol 18.7 %, čo bolo tretie najvyššie číslo v lige (PFF). Ako nováčik nazbieral 30 hitov na quartrbacka, čo bolo najviac v podaní nováčika odkedy sa táto štatistika začala počítať v roku 2008.
V roku 2022 Parsons pokračoval v dominancii. Odohral 17 zápasov a zaznamenal v nich 65 tacklov (42 solo), 13.5 sackov, 14 tacklov pre stratu yardov a 3 forced fumbles. Jeho pass-rush win rate stúpol na 21.3 %, druhé najvyšši číslo v NFL a bol na druhom mieste s 5.29 tlakmi na zápas (The 33rd Team). Zaujímavosťou bolo, že Parsons čelil double-team blokom na 28 % pass-rush snapov, čo bol druhý najvyšší podiel v lige, no aj tak vyprodukoval 89 tlakov na quarterbacka, čo bol tretí najvyšší počet. Napriek jeho dominancii sa objavili otázky o jeho vytrvalosti, keďže jeho výkony mierne klesli v druhej polovici sezóny, čo niektorí pripisovali fyzickej záťaži z častého hrania na pozícii edge. Parsons bol opäť zaradený do prvého tímu All-Pro, vybraný do Pro Bowlu a skončil deviaty v hlasovaní o NFL Defensive Player of the Year.
V sezóne 2023 Parsons posunul svoju hru na ešte vyššiu úroveň. Nazbieral 64 tacklov (36 solo), 14 sackov, 18 tacklov pre stratu yardov, 1 forced fumble a 2 zrazené prihrávky v 17 zápasoch. Podľa PFF viedol ligu s 97 tlakmi na quarterbacka, 65 QB hurries (najviac v NFL) a 33 % double-team rateom (najvyšší podiel v lige). Jeho pass-rush win rate dosiahol 38 %, suverénne prvé miesto v NFL. Na zápas mal priemer 6.06 tlakov na quarterbacka, čo bolo prvé miesto v lige (The 33rd Team). Zaujímavosťou je, že Parsons čelil kritike za svoje výroky o tímových stratégiách a neskorší konflikt s bývalým spoluhráčom DeMarcusom Lawrenceom, čo vyvolalo debaty o jeho vodcovských kvalitách. Napriek tomu bol považovaný za hlavného kandidáta na DPOY, hoci ocenenie nakoniec získal Myles Garrett. Parsons bol po tretí raz vybraný do Pro Bowlu a zaradený do prvého tímu All-Pro.
Sezóna 2024 bola pre Micah Parsonsa ďalším dôkazom jeho postavenia ako jedného z najdominantnejších defenzívnych hráčov NFL, hoci Dallas Cowboys ukončili sezónu s nelichotivým rekordom 7–10. Odohral 13 zápasov a nazbieral v nich 43 tacklov (30 solo), 12 sackov, 12 tacklov pre stratu yardov, 2 forced fumbles a 1 zrazenú prihrávku. Údaje 33rd Team ukazujú, že opäť viedol ligu s 5.38 tlakmi na zápas. Jeho pass-rush win rate bol 19.7 %, prvé miesto v NFL a vyprodukoval 83 tlakov na quarterbacka. Táto sezóna sa niesla aj v duchu sklamania ohľadom pomalých rokovaní okolo nového kontraktu. Cowboys si uplatnili jeho 5th year option, no Micah stále čaká na zaslúžené peniaze v podobe vysokého kontraktu.
V súvislosti s Micahom Parsonsom sa v sezóne 2024 objavili diskusie o jeho výkonoch v behovej obrane, vrátane špekulácií, že mu v tejto oblasti chýba nasadenie alebo motivácia. V sezóne 2024 bola jeho miera behových stopiek na úrovni 6.2 % zo snapov proti behu, čo ho radilo do spodnej polovice edge rusherov v NFL (v porovnaní s lídrami ako Myles Garrett s 8.1 %). Parsons mal 22 behových stopiek v 17 zápasoch, pričom jeho efektivita pri zastavovaní behov klesala v situáciách, kde čelil väčším ofenzívnym linemanom alebo double-team blokom (28 % jeho run defense snapov). PFF zaznamenalo, že jeho missed tackle rate v behovej obrane bol 10.8 %, čo bolo vyššie ako jeho kariérny priemer (8.9 %). Kritika, že sa Parsonsovi „nechce“ v behovej obrane, pochádzala čiastočne z jeho verejnych vyjadrení a správania. Po prehre s Philadelphiou Eagles vo Week 10 (34–6), Parsons naznačil frustráciu z defenzívnej schémy pod koordinátorom Mikeom Zimmerom, ktorá ho často stavala do pozícií, kde musel absorbovať bloky namiesto agresívneho útoku na loptu. Niektorí analytici a fanúšikovia interpretovali jeho reč tela a komentáre ako nedostatočné nasadenie, najmä v zápasoch proti tímom s dominantným behovým útokom, ako boli Eagles alebo Ravens. Napríklad v zápase proti Baltimoru mal Parsons iba 3 tackles a žiadne tackles pre stratu yardov, čo vyvolalo diskusie a špekulovalácie, že Parsons sa „šetrí“ pre pass-rush situácie, aby maximalizoval svoje štatistiky pred rokovaniami o novej zmluve.
Na druhej strane, pokročilé štatistiky a kontext naznačujú, že problém nemusí byť v „nechcení“, ale v stratégii a fyzickej záťaži. Parsons čelil double-team blokom na 31 % svojich snapov (druhý najvyšší podiel v NFL), čo obmedzovalo jeho efektivitu v behovej obrane, keďže tímy cielene využívali linemanov a tight endov na jeho neutralizáciu. Navyše, Cowboys ho často nasadzovali na edge (84 % snapov v 2024), kde jeho úloha v run defense bola sekundárna v porovnaní s pass rushom. Podľa PFF mal Parsons pozitívny dopad v run defense v 7 zo 17 zápasov, najmä proti slabším behovým útokom. Jeho 18 tacklov pre stratu yardov bolo stále medzi top 10 edge rushers.
Parsonsova kariéra je plná míľnikov a medzi také najvýznamnejšie patrí, že je jediným hráčom v histórii NFL, ktorý získal jednomyseľné ocenenie Defensive Rookie of the Year (2021), a jedným z piatich hráčov s 40+ sackmi v prvých troch sezónach v NFL.
11. QB JUSTIN FIELDS – BEARS
Ako na tom boli Bears pred Draftom?
Chicago Bears vstupovali na NFL Draft 2021 po sezóne plnej otáznikov, hlavne na pozícii quarterbacka a v ofenzívnej línii. Tím sa síce dostal do play-off s bilanciou 8-8, ale bolo to viac výsledkom slabej konkurencie v NFC než dominantnej hry.
Pozícia quarterbacka bola najväčšou slabinou Bears. Mitchell Trubisky, draftovaný v roku 2017 (2. celkový výber), nepresvedčil a po sezóne 2020 (11 TD, 8 INT, 86.7 passer rating) sa stal voľným hráčom. Nick Foles, získaný výmenou s Jacksonvillom v 2020, podával nekonzistentné výkony (10 TD, 8 INT, 80.8 passer rating) a nebol vnímaný ako dlhodobé riešenie. Bears podpísali Andyho Daltona ako dočasného startera (1-ročná zmluva, $10M), ale bolo zrejmé, že tím potrebuje quarterbacka budúcnosti. Generálny manažér Ryan Pace a tréner MattNagy boli pod tlakom, aby vyriešili túto pozíciu, pravdepodobne cez draft, keďže top talenty ako Trevor Lawrence, Zach Wilson či Justin Fields boli dostupné.
Ďalším problémom bola ofenzívna lajna, ktorá patrila medzi najväčšie slabiny tímu. V sezóne 2020 Bears pustili 36 sackov (11. najvyššie číslo) a running game sa rozbiehala až v závere roka, čo znamenalo, že ochrana pre quarterbackov a otváranie dier pre Davida Montgomeryho nebolo konzistentné. Charles Leno Jr. (ľavý tackle) a Bobby Massie (pravý tackle) boli dlhodobými startermi, ale Leno bol prepustený pred draftom a Massie sa stal voľným hráčom, čo vytvorilo diery na oboch pozíciách ofenzívneho tackla. Cody Whitehair (center/ľavý guard) a James Daniels (pravý guard) boli solídni, ale interior lajna trpela zraneniami a nekonzistentnými výkonmi. Sam Mustipher, nedraftovaný hráč, prekvapivo štartoval na centrovi, no nebol považovaný za dlhodobé riešenie. Bears potrebovali mladý talent, najmä na pozíciách tackla, aby ochránili potenciálneho nového quarterbacka.
Na druhej strane lopty mali Bears stále elitných hráčov čo sa týka pass rushu, Khalila Macka a Roberta Quinna, ale secondary stratila svoju kvalitu. Kyle Fuller, dlhoročná opora na pozícii cornerbacka, bol počas offseason prepustený, aby sa uvoľnili peniaze pod stropom. Jaylon Johnson síce ukázal sľubný potenciál ako nováčik, ale za ním chýbala hĺbka. Desmond Trufant bol podpísaný ako náhrada, ale vo veku 30 rokov a po zraneniach nebol považovaný za dlhodobé riešenie. Kindle Vildor a Duke Shelley boli mladí, no neskúsení. Bears potrebovali cornerbacka, ktorý by posilnil secondary a udržal obranu na vysokej úrovni. To znamenalo, že cornerback bol rovnako urgentnou potrebou, pričom aj pozícia safetyho za Eddiem Jacksonom potrebovala spoľahlivý doplnok.
Justin Fields ako prospekt
Justin Fields začal svoju kariéru na University of Georgia, kde strávil sezónu 2018 ako nováčik, no hral len v obmedzenej role za starterom Jakeom Frommom. Po sezóne 2018 sa rozhodol prestúpiť na Ohio State University kvôli väčším herným príležitostiam a strávil tam dve sezóny (2019-2020) ako starting quarterback. Jeho výkony na Ohio State ho katapultovali medzi top quarterbackov draftu 2021.
Fields explodoval vo svojej prvej sezóne ako starter. Viedol Ohio State k bilancii 13-1, titulu v Big Ten a účasti v College Football Playoff (prehra v semifinále proti Clemsonu). Nahádzal 3,273 yardov, 41 touchdownov a 3 interceptions (67.2 % úspešnosť prihrávok) a pridal 484 yardov a 10 touchdownov po zemi. Získal ocenenie Big Ten Offensive Player of the Year a skončil tretí v hlasovaní o Heisman Trophy.
V roku 2020 Fields doviedol Ohio State k bilancii 7-1, opäť k titulu Big Ten a do finále College Football Playoff (prehra proti Alabame). Nahádzal 2,100 yardov, 22 touchdownov a 6 interceptions (70.2 % úspešnosť) a pridal 383 yardov a 5 touchdownov po zemi. Napriek menšiemu počtu zápasov (skrátená sezóna kvôli COVID-19) ukázal konzistentnosť a schopnosť viesť tím v kľúčových momentoch, vrátane dominantného výkonu proti Clemsonu v semifinále (385 yardov, 6 touchdownov, 1 interception).
Fields bol jedným z najlepších dual-threat quarterbackov na drafte 2021. Jeho rýchlosť (4.44 sekundy na 40-yardovom šprinte) a sila mu umožňovali unikať z tlaku a získavať yardy po svojich. V sezóne 2019 mal priemerne 4.9 yardov na beh. Jeho schopnosť predlžovať hry nohami bola kľúčová, najmä v red zóne.
Proti Clemsonu v semifinále CFP 2020 odohral zápas s poranenými rebrami po tvrdom hite, no aj tak hodil 6 touchdownov, čím ukázal výnimočnú odolnosť. Uukázal schopnosť zostať pokojný v kľúčových momentoch. V sezóne 2020 mal passer rating 175.6 pod tlakom (8. miesto v FBS), čo dokazovalo jeho schopnosť hádzať presne aj pod tlakom. Jeho vystupovanie v zápasoch proti top tímom (Clemson, Alabama) potvrdilo jeho potenciál ako lídra.
Mal elitnú silu ruky, ktorá mu umožňovala hádzať presné hlboké lopty. V sezóne 2019 mal 20 touchdownov na 20+ yardových prihrávkach (2. miesto v FBS) s úspešnosťou 51.1 % na týchto prihrávkach. Jeho schopnosť trafiť receivrov ako Chris Olave či Garrett Wilson do behu bola výnimočná. Podľa Pro Football Focus mal v 2019 Adjusted Completion Percentage 80.1 % na hlbokých prihrávkach (20+ yardov), čo bolo medzi top 5 v FBS.
Fields bol kritizovaný za pomalšie čítanie obrany a tendenciu držať loptu príliš dlho. V sezóne 2020 mal priemerný čas do hodu 2.92 sekundy (podľa PFF), čo bolo pomalšie ako u top QBs ako napríklad Trevor Lawrence (2.65 sekundy). To viedlo k 28 sackom v 22 zápasoch na Ohio State, často kvôli váhaniu pri prechádzaní si svojich readov. Spomedzi quarterbackov, ktorí boli draftovaní v prvom kole od roku 2017 do roku 2021, mal Justin Fields na college jednoznačne najvyššie percento v tlakoch na quarterbacka, ktoré sa skončili sackom (26.3%). Napríklad proti Indiane (2020) hodil 3 interceptions, keď ho obrana prinútila k rýchlejším rozhodnutiam.
Hoci Fields exceloval na hlbokých prihrávkach, jeho presnosť na krátkych a stredných routach (5-15 yardov) bola menej konzistentná. V sezóne 2020 mal úspešnosť 62.3 % na prihrávkach do vzdialenosti 5-10 yardov (priemer FBS bol 65.1 %). Kritici poukazovali na to, že sa príliš spoliehal na svoju silnú ruku namiesto precíznej techniky.
Fields hral v ofenzívnom systéme Ryana Daya, ktorý bol navrhnutý na maximalizáciu talentu quarterbackov a receivrov, čo viedlo k obavám, či jeho úspechy neboli čiastočne produktom systému. Ohio State malo elitných receivrov (Olave, Wilson), ktorí často vytvárali obrovské okná pre prihrávky. Napríklad 40 % jeho prihrávok v 2020 bolo na úplne voľných receivrov (PFF), čo bolo vyššie ako u iných top quarterbackov na drafte.
Ako sa mu darí v NFL?
Fields začínal svoju rookie sezónu ako náhradník Andy Daltona, no od 3. weeku sa stal starterom po jeho zranení. Celkovo zažil náročnú rookie sezónu. Jeho debut ako starter proti Clevelandu Browns (week 3) bol katastrofálny. Skompletoval len 6/20 prihrávok pre 68 yardov a inkasoval 9 sackov (4.5 od Mylesa Garretta) pri prehre 26-6. Celkovo v tejto sezóne skompletoval 159/270 prihrávok (58.9%) pre 1,870 yardov, 7 touchdownov, 10 interceptions a passer rating 73.2. Ak mu niečo ako nováčikovi išlo, tak to bolo behanie. Mal 72 behov pre 420 yardov a 2 touchdowny. Bears skončili s bilanciou 6-11.
Sezóna 2022 bola veľmi podobná tej z roku 2021. Jeho passová hra zaostávala. Počas prvých šiestich weekov skompletoval len 56.1% prihrávok. Celkovo skompletoval 192/318 prihrávok (60.8%) pre 2,242 yardov, 17 touchdownov, 11 interceptions a passer rating 85.2. Jeho počet interception by sa možno dal ospravedlniť, keby sa lopty snažil naprať do tesných okien na svojich receiverov, lebo neboli voľní. Avšak v sezóne 2022 nikto nemal menšie percento hodov do tesných okien, než práve Fields. Avšak pokračoval v kvalitných výkonoch čo sa týka behovej hry, kde sa stal hviezdou. Stal sa len tretím quarterbackom v histórii NFL, ktorý prekonal hranicu 1,000 nabehaných yardov za sezónu (po Michaelovi Vickovi a Lamarovi Jacksonovi). V 9. weeku proti Miami Dolphins stanovil rekord NFL v jednom zápase pre quarterbacka so 178 behovými yardmi, vrátane 61-yardového touchdownového behu (najdlhší v histórii Bears pre quarterbacka). Tiež sa stal prvým hráčom NFL, ktorý v jednom zápase skombinoval 3 touchdownové prihrávky a 150+ nabehaných yardov (proti Dolphins).
Keď sa pozrieme na jeho sezónu 2022, tak v tej mal 10. najhorší passer rating v lige (85.2), avšak jeho passing DVOA bola na úrovni -34.5%, čo bolo suverénne najhoršie číslo v lige a najbližšie mu bol Matt Ryan s DVOA na úrovni -22.5%. Horšie passové EPA (Expected Points Added) mal v sezóne 2022 len Davis Mills. Na druhú stranu však mal jednu z historicky najlepších sezón čo sa týka behových výkonov quarterbacka, keď tu získal 65.2 EPA. Jeho behové EPA proti ligovému priemeru boli dokonca najlepšie v histórii tejto ligy pre quarterbacka. Avšak jeho passové EPA boli také otrasné (-65.8), že jeho celkové EPA/play boli neutrálne na nule a to znamená, že len 7 quarterbackov malo horšie EPA/play v sezóne 2022. To až takýto zlý passer bol v sezóne 2022, že aj napriek historickej rushing sezóne nedokázal byť v pozitívnych EPA/play.
Justin Fields bol v sezóne 2022 sackovaný 55-krát, čo bolo delené prvé najvyššie číslo spoločne s Russellom Wilsonom. Rozdiel je však v tom, že Justin Fields nemal ani zďaleka toľko dropbackov ako Wilson (Bears mali len 509 dropbackov, 30. miesto v lige). V NFL je pomerne zaužívaná myšlienka, že za tlaky na quarterbacka je zodpovedná ofenzívna lajna a za sacky je zodpovedný quarterback a je to viacej štatistika quarterbackov. Tu si dajme zopár štatistík Justina Fieldsa (do sezóny 2022):
Najvyšší sack rate v histórii NFL (od roku 1997 kedy sa táto štatistika začala počítať) – 14.7%. Len jeden ďalší quarterback ho mal v sezóne 2022 nad 10% (Russell Wilson – 10.2%).
3. najvyšší pressure rate v sezóne 2022 – 26.9%
Najvyšší čas v pockete medzi snapom a pokusom o prihrávku/tlakom v sezóne 2022 – 2.7 sekundy
Najdlhší priemerný čas do odhodu lopty v sezóne 2022 – 3.45 sekundy, takmer o pol sekundu dlhšie ako druhý najdlhší
Najvyššie číslo scramblov v sezóne 2022 – 69 (druhé miesto Allen len 57)
Najvyšší scramble rate v sezóne 2022 – 17.6% (len jeden ďalší quarterback ho mal nad 10% – Daniel Jones 10.5%)
Najvyšší scramble rate – 17.6%
2. najvyšší interception rate – 3.5%
Bears mali najnižší success rate na passových plays v sezóne 2022 (34.0%). Ligový priemer bol 43%
A tu zopár pass-blocking štatistík ofenzívnej lajny Bears:
ESPN Pass Block Win Rate 2022 – 68% (2. miesto v lige)
PFF Pass Block známka – 68.2 (16. miesto v lige)
C Sam Mustipher – 9. miesto v lige v pass block win rate (95%)
OF Cody Whitehair – 5. miesto v lige v pass block win rate (96%)
OT Braxton Jones – 8. miesto v lige v pass block win rate (93%)
Táto ofenzívna lajna nebola skvelá (pass-block win rate nie je všetko), ale nebola ani totálne tragická na to aby sa dialo to čo sa dialo. Pass-block win rate je štatistika, ktorá meria to, ako často ofenzívna lajna, či ofenzívny lineman dokáže udržať svoj blok 2.5 sekundy a viacej. Ako vidíme, tak ofenzívna lajna Bears dokázala držať svoje pass-blocky a v NFL proste musí lopta lietať z ruky na čas. Fieldsov priemerný čas v pockete do odhodu/tlaku bol v celej lige ten najvyšší – 2.7 sekundy a celkový čas do odhodu bol suverénne najvyšší v celej lige – 3.45 sekundy.
Toto bol jeho problém už na college, na ktorý sa výrazne upozorňovalo a v NFL sa to naplno ukázalo. Ako prišiel do NFL, tak mal opäť jedno z najvyšších čísel v “pritiahnutí” tlaku na svoju osobu a následne jeden z najvyšších sack ratov. Až 32.5% tlakov na Fieldsa sa počas jeho prvých dvoch rokov v NFL skončilo sackom. Ligový priemer bol počas sezón 2021 a 2022 na 20.0%. Justinovi trvalo až príliš dlho kým sa rozhodol kam lopta poletí. Nehral v rytme, nerobil správne ready a váhal.
Fields mal v NFL za sebou dva roky a jeho štatistiky po týchto dvoch sezónach vyzerali nasledovne: skompletoval 351/588 prihrávok (59.7%) pre 4,112 yardov, 24 nahádzaných touchdownov a 21 interceptions. K tomu pridal 1,563 nabehaných yardov a 10 nabehaných touchdownov. Doposiaľ mal vo svojej NFL kariére 25 štartov a ani v jednom z týchto zápasov nenahádzal 300 yardov. K hranici 300 yardov mu len dvakrát chýbalo okolo 40 yardov (291 a 285). Ďalší najbližší výkon bol 254 yardov. V sezóne 2022 mal 15 štartov a len dvakrát pokoril hranicu 200 nahádzaných yardov (208 a 254), pričom dvakrát nedokázal dosiahnuť na 100 nahádzaných yardov.
Na poplach bil aj fakt, že počas sezón 2021 a 2022 bolo v NFL 58 quarterbackov, ktorí hodili 100 a viacej prihrávok. Fields bol na 51. mieste v pomere nepresných prihrávok spomedzi týchto hráčov (TruMedia). V rokoch 2017-2022 mal Fields jednoznačne najhoršie percento presných hodov na receiverov, keď boli voľní (spomedzi QBs, ktorí mali za toto časové obdobie aspoň 800 hodov). Keď sa pozrieme na údaje Next Gen Stats, ktoré s presnosťou na centimetre monitorujú pohyb hráčov na ihrisku, tak keď si dáme dokopy receiverov, tight endov a running backov, tak Bears mali v sezóne 2022 najvyššiu priemernú separáciu v yardoch na jeden target. Fields aj tak dokázal vyprodukovať ohromne vysoké číslo nepresných prihrávok, trvalo mu dlho kým lopta opustila jeho ruku, prípadne ju vôbec neopustila lebo začal scramblovať. Zároveň Bears ako tím mali v sezóne 2022 druhé najnižšie číslo dropnutých lôpt (18 – Pro Football Reference) a dvanáste najnižšie percento dropnutých lôpt (5.0%). Keď prišiel do NFL, tak po prvom zápase preseason povedal, že NFL je pre neho pomalá. Tieto čísla a štatistiky hovoria úplný opak – zatiaľ bola NFL na neho príliš rýchla.
Keď mal Fields svoj first read voľný a hádzal na neho v rytme, tak to vyzeralo pekne. Ale keď už musel prechádzať druhý, tretí read, tak to mu išlo pomalšie, nedokázal to robiť v rytme a tu prichádzali škaredé plays. Práve v tejto oblasti sa musel zlepšiť. Musel sa naučiť prechádzať si ready a nezačať okamžite scramblovať a vymýšľať niečo po svojej ose. Keď sa pozrieme na sezónu 2022 a štatistiku True Scramble Ratu (táto štatistika ukazuje kedy quarterback začne proces scramblingu bez ohľadu na výsledok play), tak tu bol Fields jednoznačne najvyššie.
Sezóna 2023 bola pre Justina Fieldsa treťou v NFL a kľúčovou pre jeho vývoj ako quarterbacka Chicaga Bears. Po náročných sezónach 2021 a 2022 sa dúfalo, že Fields ukáže pokrok v passovej hre a upevní svoju pozíciu ako dlhodobého lídra tímu. Bears posilnili ofenzívu príchodom receivra DJ Moora a vylepšením ofenzívnej línie, no Fields čelil výzvam v podobe pretrvávajúcich problémov so spracovaním hry a ochranou lopty. Odohral 13 zápasov, všetky ako starter, a dosiahol kariérne maximá v nahádzaných yardoch (2,562) a úspešnosti prihrávok (61.4%), no jeho výkony boli nekonzistentné, čo viedlo k otázkam o jeho budúcnosti s tímom. Bears skončili s bilanciou 7-10, pričom Fieldsov prínos k zlepšeniu v druhej polovici sezóny bol zrejmý, no nedostatočný na utíšenie kritikov.
Fieldsova sezóna 2023 bola charakteristická kombináciou jeho dynamických schopností a pretrvávajúcich slabín. Ruka na hlboké lopty zostala. Na 20+ yardových hodoch skompletoval 23/52 prihrávok pre 673 yardov, 8 touchdownov a 2 interceptions. Jeho spracovanie hry zostalo slabinou. Priemerný čas v pockete (2.8 sekundy, 6. najvyšší v NFL podľa PFF), čas do odhodu (3.40 sekundy, najvyšší v lige o 0.23 sekundy) a 44 inkasovaných sackov (4. najvyššie číslo v lige) len potvrdili jeho tendenciu držať loptu príliš dlho a váhať pri čítaní obrany. Jeho 26.5 % pressure-to-sack ratio bolo 30. z 32 kvalifikovaných quarterbackov, čo naznačovalo, že aj pri zlepšenej ofenzívnej línii mal problémy vyhýbať sa tlaku. Jeho EPA/play boli na úrovni -0.009 (24. miesto spomedzi 33. quarterbackov). Fieldsova neschopnosť konzistentne produkovať v passovej hre viedla k tomu, že Bears sa často spoliehali na jeho behové schopnosti, aby kompenzovali nedostatky v ofenzívnom systéme koordinátora Luka Getsyho. Behová hra zostala Fieldsovou najsilnejšou stránkou a jednou z najlepších medzi quarterbackmi v NFL. Nazbieral 657 nabehaných yardov a 4 touchdowny pri priemere 5.3 yardov na beh, čím potvrdil svoju povesť elitného dual-threat quarterback.
Celkovo Fieldsova sezóna 2023 bola krokom vpred, no nedostatočným na upevnenie jeho pozície ako dlhodobého riešenia pre Bears. Jeho štatistiky: 2,562 nahádzaných yardov, 16 touchdownov, 9 interceptions, 657 nabehaných yardov a 4 touchdowny ukázali jeho potenciál ako dynamického quarterbacka, no pretrvávajúce problémy so spracovaním hry a vysoký počet turnoverov (10 fumbles, 9 interceptions) bránili jeho prerazeniu medzi elitu. Podľa Pro Football Reference mal passer rating 86.3 (25. v NFL) a adjusted yards per attempt 6.9 (22. miesto), čo ho radilo do stredu ligy. Jeho výmena do Pittsburghu po sezóne bola vnímaná ako priznanie, že Bears neveria v jeho schopnosť stať sa top-tier QB, no zároveň ako príležitosť pre Fieldsa ukázať svoj potenciál v novom prostredí.
V rozmedzí sezón 2021-2023 bol Fields na 38. miesto spomedzi 40. quarterbackov v EPA/play a za ním boli len Zach Wilson a Davis Mills. V success rate bol v rovnakom časovom období na 34. mieste spomedzi 40 quarterbackov. V percento skompletovaných prihrávkach bol na 39. miesto spomedzi 40 quarterbackov len pred Zachom Wilsonom. Keď zoberieme do úvahy všetkých quarterbackov, ktorí mali od roku 2020 do roku 2023 aspoň 320 dropbackov, tak Justin Fields bol v EPA/play na 48. mieste.
Keď zoberieme do úvahy všetkých quarterbackov od roku 2006, ktorí mali aspoň 300 dropbackov a zameriame sa na to, kto mal najnižšie percento dropbackov, na ktorých sa pokúsil o regulérnu prihrávku na receivera, tak Justin Fields je na prvom (64.4% – 2022), druhom (70.9% – 2023) a piatom mieste (72.9% – 2021). Na trojke je Michael Vick z roku 2006 a na štvorke Tim Tebow z roku 2011.
Sezóna 2024 bola pre Justina Fieldsa štvrtou v NFL a prvou mimo Chicaga Bears po tom, čo bol v marci 2024 vymenený do Pittsburghu Steelers za podmienený výber v 6. kole draftu 2025. Po troch rokoch v Chicagu dostal novú príležitosť pod vedením trénera Mikea Tomlina a ofenzívneho koordinátora Arthura Smitha. Očakávalo sa, že bude súperiť s Russellom Wilsonom o pozíciu startera, no Wilsonovo zranenie lýtka na začiatku sezóny mu poskytlo rolu startera na prvých šesť týždňov. Fields odohral 10 zápasov (6 startov) a dosiahol kariérne maximá v úspešnosti prihrávok (65.8 %) a passer ratingu (93.3).
Fields sa spoliehal na krátke a bezpečné prihrávky, s priemernou hĺbkou cieľa 7.7 yardov (najnižšou v jeho kariére), pričom 68.3 % jeho prihrávok bolo na vzdialenosť menej ako 10 yardov. Tento konzervatívny prístup, navrhnutý Arthurom Smithom, mal za účel maximazovať jeho efektivitu a aby nemusel robiť to, čo mu vôbec nejde – hrať v komplexných passových schémach. V sezóne 2024 mal Fields 89.0% presných prihrávok na krátkych hodoch (0-10 air yardov), čo bolo prvé miesto spomedzi NFL quarterbackov a výrazne zlepšenie oproti jeho predošlím sezónam, kde mal najlepšie percento v roku 2023 (77.0%). Avšak problém je ten, že takýchto pokusov mal v sezóne 2024 len 33, čo bolo 39. miesto spomedzi 39 quarterbackov, čiže táto vzorka je výrazne ovplyvnená jeho minimálnym počtom pokusov (5-9 air yardov). Tiež treba brať do úvahy fakt, že v sezóne 2024 až 14.9% jeho prihrávok bolo checkdownov, čo bolo suverénne najvyššie číslo v lige.
V prvých 6 zápasoch sezóny, čo bol Fields starterom, boli Steelers na bilancii 4-2, avšak len ťažko môžeme argumentovať, že to bolo vďaka výkonom Justina Fieldsa. Keď Steelers vyhrali, tak ich obrana pustila 10, 6, 10 a 13 bodov, pričom ich útok skóroval 18, 13, 20 a 32 bodov. Pri týchto víťazstvách Fields nahádzal 156, 117, 245 a 145 yardov. Steelers vyhrávali vďaka výbornej obrane, ktorá prakticky v štyroch zápasoch pustila toľko bodov ako niektoré obrany za jeden zápas. Týmto chcem nadviazať na to, že Fields doposiaľ nebol quarterbackom, ktorý by vám vyhrával zápasy. Keď súper skóroval aspoň 21 bodov, tak Fields je počas svojej kariéry na bilancii 0-22. NFL tímy priemerne počas posledných 4 rokov skórovali 22.4 bodov na zápas. Fields je v tejto štatistike jediným quarterbackom bez víťazstva počas posledných 4 sezón spomedzi quarterbackov, ktorí majú apsoň 10 štartov. Aby som k tomuto pridal do ohňa ešte viacej, tak len v 2 zápasoch, ktoré tím “vedený” Justinom Fieldsom vyhral, keď oponent skóroval 18+ bodov, tak Fields v týchto zápasoch dokopy skompletoval 23 prihrávok (cca 12 prihrávok na zápas).
V tých 6 zápasoch ako starter bol Fields sackovaný 16-krát a jeho problémy s držaním lopty pokračovali. Jeho sack-to-pressure rate bol 20.5%, čo ho radilo na 38. miesto (PFF). Jeho priemerný čas do odhodu lopty bol 3.08 sekundy, čo ho radilo na 40. miesto (PFF). Síce robil menej turnoverov, ale to bolo výrazne ovplyvnené konzervatívnym útokom Steelers, ktorý kládol dôraz na krátke prihrávky a behovú hru.
V zápasoch počas kariéry v NFL, kde Fields odohral 80% snapov, má priemer 180 nahádzaných yardov na zápas. Nikdy to nebol quarterback, ktorý by vám vyhrával zápasy hrou vzduchom. Avšak ukázal sa ako elitný runner. Odkedy prišiel do ligy v roku 2021, tak scrambloval na 12.7% svojich dropbackov, čo je najvyššie číslo v lige. A žiadny quarterback nezískal viacej yardov nad očakávanie na scrambloch než Fields počas tohto časového obdobia (+526). Na druhom mieste je Josh Allen (+490).
Po skončení sezóny 2024 sa stal neobmedzeným voľným hráčom, keďže Steelers nevyužili jeho 5th year option. V marci 2025 podpísal Fields dvojročnú zmluvu s New York Jets za $40M, z čoho $30M je garantovaných. Tento podpis predstavujr pre Fieldsa novú príležitosť etablovať sa ako starting quarterback v NFL po tom, čo jeho pôsobenie v Chicagu a Pittsburghu výrazne ukázalo jeho obrovské limitácie v passovej hre, no elitnú schopnosť runnera.
