6. WR JAYLEN WADDLE – DOLPHINS
Ako na tom boli Dolphins pred Draftom?
Pred NFL Draftom 2021 boli Miami Dolphins v zaujímavej pozícii po sezóne 2020, v ktorej dosiahli bilanciu 10-6, no nepostúpili do play-off. Tím bol v procese prestavby pod vedením trénera Briana Floresa a generálneho manažéra Chrisa Griera, s cieľom vybudovať konkurencie-schopný káder okolo mladého quarterbacka Tua Tagovailou.
Ofenzíva Dolphins v roku 2020 patrila medzi najpomalšie a najmenej efektívne v NFL, najmä v separácii od obrancov. Tím potreboval dynamického hráča, ktorý by dodal rýchlosť a schopnosť vytvárať veľké hry pre Tua Tagovailou. Hlavní receiveri ako DeVante Parker a Preston Williams boli limitovaní zraneniami, pričom chýbala elitná hviezda na tejto pozícii. Tagovailoa mal v rookie sezóne priemer len 6.3 yardov na prihrávku (37. miesto v NFL), čiastočne kvôli nedostatočným zbraniam v útoku.
Obrana Dolphins bola v roku 2020 silná, no po odchode Shaq Lawsona a Kyle Van Noya stratili produkciu na pozícii pass rushera. Tím bol len na 31. mieste v pass rush win rate (35 % úspešnosť v prekonávaní blokov do 2.5 sekundy), čo naznačovalo potrebu dominantného hráča na tejto pozícii. Na vytváranie tlaku na quarterbackov často využívali blitz, čo by sme od obrany Briana Floresa aj čakali (39 % času, 3. najvyšší podiel v NFL), no potrebovali hráča, ktorý by generoval tlak bez nutnosti posielať extra obrancov.
Ofenzívna línia bola slabým článkom, najmä v ochrane quarterbacka a podpore behovej hry. Dolphins boli na 27. mieste v Pass Block Win Rate (51 %) a 23. v Run Block Win Rate (69 %) podľa ESPN. Mladí hráči ako Austin Jackson a Robert Hunt, draftovaní v roku 2020, ešte neboli dostatočne spoľahliví a odchod centra Teda Karrasa do New England vytvoril dieru na pozícii centra. Slabá línia obmedzovala ako quarterbacka Tagovailou, tak aj behovú hru, ktorá bola len na 29. mieste v efektivite (expected points added: -19,9).
Jaylen Waddle ako prospekt
Jaylen Waddle vstupoval do NFL Draftu 2021 ako jeden z najexplozívnejších wide receiverov v celom ročníku a patrili mu vysoké priečky v rebríčkoch takmer každého analytika. Pôsobil na univerzite Alabama, kde sa od svojho prvého roku (2018) okamžite zapísal ako big-play hrozba. V úvodnej sezóne zachytil 45 prihrávok pre 848 yardov a 7 touchdownov, pričom priemer 18.8 yardu na zachytenie naznačoval jeho schopnosť otvárať hru do hĺbky. V roku 2019 pridal 33 chytených lôpt pre 560 yardov a 6 touchdownov a stal sa jedným z najobávanejších returnerov v NCAA, keď získal All-American ocenenia za punt aj kick return. Jeho seniorská sezóna 2020 bola výrazne poznačená zranením členka, ktoré utrpel už v októbri, no aj tak stihol za štyri odohrané zápasy nazbierať 28 zachytení pre 591 yardov a 4 touchdowny – priemerných 21.1 yardu na zachytenie potvrdilo jeho výnimočnú výbušnosť.
Waddleova najväčšia zbraň bola jeho elitná rýchlosť, s časom 4.37 sekundy na 40-yardový beh, čo ho robilo hrozbou na hlboké prihrávky a v hre po zachytení lopty (priemerne získaných 8.3 yardov po zachytení lopty v 2020). Vynikal v separácii od obrancov vďaka rýchlym nohám a ostrým cutom. Jeho schopnosť hrať na vonkajších aj slot pozíciách dodávala flexibilitu a jeho skúsenosti ako punt returner (priemer 19.3 yardov na return v 2018) z neho robili hrozbu aj v special teame. Waddle mal aj povesť tvrdo pracujúceho hráča s vysokým futbalovým IQ, schopného rýchlo si osvojiť komplexné playbooky. Jeho chémia s quarterbackom Tuom Tagovailom z Alabamy bola považovaná za výhodu pre tím ako Miami Dolphins.
Najväčšou obavou bolo jeho zranenie členka v októbri 2020 proti Tennessee, ktoré vyžadovalo operáciu a obmedzilo jeho pred-draftový proces, vrátane nemožnosti plne ukázať fyzické schopnosti na Pro Day. Jeho menšia postava (178 cm a 84 kg) vyvolávala otázky o odolnosti proti fyzickým cornerbackom, najmä v press coverage, kde mal občas problémy uvoľniť sa. Waddle nebol tak dominantný v contested catch situáciách (50 % úspešnosť v 2020 podľa Sports Info Solutions) v porovnaní s väčšími WRs ako DeVonta Smith. Niektorí skauti ho kritizovali za obmedzený route tree, keďže Alabama ho často využívala na go-routes a na screenoch, čo jasne naznačovalo potrebu rozšíriť jeho repertoár na NFL úrovni.
Waddle bol prezývaný „Mini Tyreek Hill“ pre svoju rýchlosť a schopnosti v hre po zachytení prihrávky, pričom viacerí analytici (napr. Daniel Jeremiah z NFL Network) ho prirovnávali k Hillovi pre potenciál meniť zápasy jednou hrou. Jeho návrat po zranení členka do National Championship Game 2021 (3 zachytené prihrávky pre 34 yardov) ukázal jeho odhodlanie a schopnosť hrať cez bolesť, čo si vyslúžilo pochvalu od trénera Sabana. Waddle bol prvým receiverom Alabamy, ktorý skóroval touchdown v “trojboji” (zachytená prihrávka, beh, punt return) v jednej sezóne (2018). Napriek tomu, že zdieľal ihrisko s elitnými spoluhráčmi ako Jeudy, Smith a Ruggs, Waddle bol často prvou voľbou na veľké momenty, čo naznačovalo jeho clutch potenciál. Skauti ho považovali za „plug-and-play“ hráča, schopného okamžite prispieť v NFL, no s otázkami, či jeho strop je skôr ako WR1 alebo elitný WR2.
Ako sa mu darí v NFL?
Jaylen Waddle vstúpil do NFL s veľkým treskom a už ako nováčik ukázal svoj potenciál.
V rookie sezóne zaznamenal 104 zachytených prihrávok, čím prekonal rekord pre nováčika (držal ho Anquan Boldin – 101), plus pridal 1,015 yardov a 7 touchdownov. V priemere to bolo 9.8 yardu na zachytenie, čo bol pokles oproti college (v NCAA mal až 21.1 yardov na zachytenie). Bol využívaný častejšie na krátkych prihrávkach, nie ako receiver na “rozťahovanie ihriska.” Bol primárne využívaný ako slot receiver (68 % snapov podľa PFF), často behal krátke a stredné routy ako slanty a crossy, aby využil svoju rýchlosť. Pokročilé štatistiky zdôrazňujú jeho efektivitu: 69.6 % úspešnosť zachytenia (nad ligovým priemerom) a priemer 5.8 získaných yardov po po zachytení prihrávky(2. miesto medzi WRs s 100+ targetmi). Bol menovaný do All-Rookie Teamu a Waddlova chémia s Tagovailoa, jeho spoluhráčom z Alabamy, bola zrejmá už od začiatku, keďže viedol tím v targetoch napriek prítomnosti DeVante Parkera a Mika Gesickiho.
Pod vedením Mikea McDaniela a príchodom Tyreeka Hilla sa Waddle stal kľúčovým trargetom na hlbokých loptách. V sezóne nachytal 1,356 yardov, zaznamenal 8 touchdownov a dosiahol priemer 18.1 yardov na zachytenie – 4. miesto v NFL medzi WRs s 100+ targetmi. McDanielova inovantívna ofenzíva intenzívne využívala cheat motion – prednapové posuny, ktoré umožňovali receiverom ako Waddle započať beh ešte pred snapom, čím získali výrazný náskok pred brániacimi defenzívnym backom a tak vytvárali missmatche. Tím používal motion v 83.3 % prípadov, čo v NFL bolo rekordné, a otváral obrovské priestory pre rýchlonohých playmakerov ako Waddle či Hill. Práve táto dvojica v sezóne 2022 dokopy nachytala 3,066 yardov. McDaniel ho často využíval v pohybe (32 % snapov s pre-snap motion podľa NFL Next Gen Stats), aby zmiatol obrancov, najmä na hlbokých crosseroch a go routach. Pokročilé štatistiky podčiarkujú jeho elitnú produkciu: 2.61 yardu na obehnutú routu (3. miesto medzi WRs) a 69.3 % zachytených prihrávok pre 10+ yardov (2. miesto v NFL).
Sezóna 2023 priniesla zranenie otrasu mozgu, v dôsledku čoho Waddle vynechal niekoľko zápasov. Napriek tomu odohral 14 zápasov a pripísal si 72 zachytených prihrávok pre 1,014 yardov a 4 touchdowny. McDaniel pokračoval vo využívaní Waddlovej rýchlosti v cheat motions, pričom 29 % jeho snapov zahŕňalo pre-snap pohyb (NFL Next Gen Stats), často na orbit motions, aby odlákal obrancov od Hilla alebo vytvoril priestor pre slanty a in-breaking routy. Pokročilé metriky zdôrazňujú jeho spoľahlivosť: 69.2 % úspešnosť zachytenia a priemerne 5.7 yardov po zachytení(4. miesto medzi WRs). Waddlových 47 first downov na zachytených prihrávkach ho zaradilo na 20. miesto v NFL, čím ukázal schopnosť posúvať reťaze. Stal sa jedným z iba troch hráčov Dolphins (s Paulom Warfieldom a Markom Claytonom), ktorí zaznamenali tri po sebe idúce 1,000-yardové sezóny. Jeho touchdownová produkcia však klesla (4 oproti 8 v 2022), čiastočne kvôli problémom Miami v red zone (51.9 % TD konverzia, 20. miesto) a absencii Tagovailou v niektorých zápasoch.
V apríli tím aktivoval Waddlov 5th year option, a neskôr podpísal trojročnú predĺženú zmluvu na $84.75M (s $76M garantovanými) – stala sa jednou z najlukratívnejších pre wide receivera na trhu. Napriek dôvere tímu skončil rok 2024 ako jeho najslabší: len 58 zachytení pre 744 yardov a 2 touchdowny v 15 zápasoch. ESPN uvádza, že jeho target share klesol na 16 % (z predchádzajúcich 20%), čo bol jeho najhorší výsledok. Sezóna 2024 bola pre Waddla krokom späť, keďže ofenzíva Miami bojovala so zraneniami Tagovailou a nestabilitou ofenzívnej línie. McDaniel pokračoval v motions s Waddlom na 27 % snapov (NFL Next Gen Stats).
5. WR JA’MARR CHASE – BENGALS
Ako na tom boli Bengals pred Draftom?
Pred NFL Draftom 2021 boli Cincinnati Bengals v náročnej situácii po sezóne 2020, v ktorej dosiahli bilanciu 4-11-1 a nepostúpili do play-off. Tím bol v prestavbe pod vedením trénera Zaca Taylora a s hlavným cieľom chrániť a podporiť mladého quarterbacka Joe Burrowa, ktorý si v rookie sezóne pretrhol ACL. Bengals sa agresívne zamerali na free agency, kde pridali viacerých starterov (DE Trey Hendrickson, OT Riley Reiff, CB Chidobe Awuzie, CB Mike Hilton, či DT Larry Ogunjobi), no stále mali výrazné diery v kádri, najmä v ofenzíve.
Bengals mali v roku 2020 jednu z najhorších ofenzívnych línií v NFL, čo viedlo k 48 sackom na quarterbackoch (5. najviac) a Burrow bol sackovaný 32-krát v len 10 zápasoch, čo prispelo k jeho zraneniu. Aj po podpise veterána Riley Reiffa na pozíciu pravého tackla chýbala hĺbka a kvalita, najmä na guardoch a centrovi (napr. Pass Block Win Rate 54 %, 28. miesto podľa ESPN). Tím potreboval aspoň dvoch nových linemenov, vrátane okamžitého startera, aby chránili Burrowa a zlepšili behovú hru (29. miesto v yardoch na beh). Burrow hádzal priemerne 40+ prihrávok na zápas, no slabá línia obmedzovala ofenzívu na 20.3 bodu na zápas (24. miesto).
Odchod A.J. Greena (do Arizony) a Johna Rossa vytvoril dieru v pass-catching zbraniach. Bengals mali solídnych receiverov Tyler Boyda a Tee Higginsa, no potrebovali elitného playmakera na veľké hry, najmä v hlbokom drafte WR triedy rokiu 2021. Ofenzíva bola 29. v passing yardoch (211.5 na zápas) a pridanie dynamického receivera by pomohlo Burrowovi maximalizovať jeho potenciál. Higgins síce mal ako rookie 908 yardov, no tímu chýbal receiver s rýchlosťou a schopnosťou separácie (napr. mali len 6.9 yardov na prihrávku, čo bolo 31. miesto).
Odchod Carla Lawsona (do Jets, 5.5 sacku v 2020) oslabil pass rush, ktorý bol 29. v sackoch (17 celkovo). Aj po podpise Trey Hendricksona (13.5 sacku v 2020) chýbala hĺbka a dlhodobý upside na tejto premium pozícii. Bengals boli len na 31. mieste v pass rush win rate (34 %). V obrane bola diera aj v secondary. Odchod Williama Jacksona III. (do Washingtonu) oslabil secondary, ktorá bola na 24. mieste v pass defense (248 yardov na zápas). Aj po podpisoch Chidobe Awuzieho a Mike Hiltona chýbala hĺbka proti silným passing ofenzívam v AFC North. Celkovo obrana Bengals pustila v roku 2020 priemerne 26.5 bodu na zápas (26. miesto).
Pred NFL Draftom 2021 patrila najväčšia dilema medzi fanúšikmi a odborníkmi Cincinnati Bengals otázke, či má tím s piatym výberom siahnuť po elitnom wide receiverovi Ja’Marrovi Chaseovi, alebo po generačnom talente na pozícii offensive tackla, Penei Sewellovi. Priaznivci Chasea argumentovali jeho výnimočnou chémiou s quarterbackom Joeom Burrowom z čias na LSU, kde spolu vytvorili jednu z najdominantnejších passing dvojíc v histórii univerzitného futbalu, a verili, že jeho schopnosť tvoriť separáciu a získavať yardy po zachytení okamžite pozdvihne útok Bengals. Na druhej strane zástancovia Sewella poukazovali na katastrofálnu ochranu Burrowa v sezóne 2020, ktorá vyvrcholila jeho vážnym zranením kolena, a zdôrazňovali, že investícia do dominantného tackla by bola dlhodobým riešením ochrany franchise quarterbacka. Diskusia sa tak niesla v duchu dilemy „chrániť Burrowa alebo mu dať jeho obľúbený cieľ“ a rozdelila fanúšikovskú aj analytickú obec na dva tábory.
Ja’Marr Chase ako prospekt
Ja’Marr Chase bol pred NFL Draftom 2021 považovaný za najlepšieho wide receivera svojej triedy a potenciálne top-5 celkový talent vďaka svojej kombinácii fyzických atribútov, produkcie a veľkých zápasových momentov. Chase hral za LSU Tigers od 2018 do 2020, pričom v sezóne 2020 sa rozhodol nehrať kvôli pandémii COVID-19, čo znamenalo, že skauti sa spoliehali na jeho výkony z rokov 2018 a 2019. Ako freshman v 2018 zaznamenal 23 zachytených prihrávok pre 313 yardov a 3 touchdowny v obmedzenej úlohe, no v sezóne 2019 explodoval s 84 zachytenými prihrávkami pre 1,780 yardov (1. miesto v SEC) a 20 touchdownmi (1. miesto v FBS), čím získal Biletnikoff Award ako najlepší wide receiver v college futbale. Jeho priemer 21.2 yardov na zachytenú prihrávku v 2019 ukázal jeho schopnosť dominovať na hlbokých prihrávkach, pričom bol kľúčovou zbraňou Joe Burrowa počas historickej jazdy LSU k národnému titulu.
Chaseova najväčšia prednosť bola jeho schopnosť vyhrávať v každej fáze hry – od separácie na route po contested catch situácie. Jeho fyzická hra mu umožňovala dominovať proti cornerbackom v press coverage vďaka silným rukám a výbušnosti. Chase exceloval v získavaní yardov po zachytení prihrávky (priemerne 7.9 yardov po zachytení lopty v 2019), kde jeho sila a rovnováha po kontakte pripomínali running backa. Jeho futbalové IQ a schopnosť čítať zónové coverages boli elitné, čo potvrdzovalo 18 zachytených prihrávok re 40+ yardov v 2019 (1. miesto v FBS). Ako bývalý running back na high school, prinášal všestrannosť, vrátane príležitostných behov (5 behov, 25 yardov v 2019). Jeho chémia s Joe Burrowom z LSU bola považovaná za obrovskú výhodu pre tím ako Cincinnati Bengals.
Chaseovo rozhodnutie vynechať sezónu 2020 vyvolalo otázky o jeho pripravenosti na NFL po roku bez súťažného futbalu, najmä v porovnaní s konkurentmi ako Jaylen Waddle či DeVonta Smith, ktorí hrali v 2020. Niektorí skauti poukazovali na občasné dropy (6 v 2019, 6.7 % drop rate podľa PFF), čo naznačovalo potrebu zlepšiť konzistenciu v rukách pod tlakom. Hoci bol výbušný, jeho route tree nebol tak rozmanitý ako u niektorých iných top wider receiverov, keďže LSU ho často využívalo na go-routach, slantoch a hitchoch, čo viedlo k špekuláciám, či dokáže okamžite zvládnuť komplexné NFL playbooky. Jeho menšia postava v porovnaní s prototypickými WR1 viedla k obavám o jeho efektivitu proti elitným, fyzickým cornerbackom v NFL.
Chase bol prvým LSU receiverom, ktorý vyhral Biletnikoff Award od Josha Reeda v roku 2001 a jeho 20 touchdownov v 2019 bolo najviac v histórii školy za jednu sezónu. Jeho výkon vo finále CFP 2019 proti Clemsonu (9 zachytených prihrávok pre 221 yardov a 2 touchdowny) ho katapultoval na vrchol draftových rebríčkov, kde ukázal schopnosť dominovať proti budúcim NFL hviezdam ako A.J. Terrell. Chaseova prezývka „The Alpha“ odrážala jeho sebavedomie a líderské kvality, ktoré prejavil už ako 20-ročný líder LSU ofenzívy. Napriek vynechaniu sezóny 2020 sa vrátil na Pro Day s pôsobivými číslami, čím utíšil obavy o jeho atletickú formu. Analytici ako Mel Kiper Jr. ho označovali za „najkompletnejšieho WR prospekta od Juliho Jonesa“ pre jeho kombináciu rýchlosti, sily a schopnosti zahrávať veľké hry.
Ako sa mu darí v NFL?
Ja’Marr Chase začal svoju NFL kariéru ohromujúcim spôsobom. Odohral 17 zápasov (všetky ako starter), zachytil 81 prihrávok na 128 targetoch pre 1,455 yardov (4. miesto v NFL) a 13 touchdownov (3. miesto), s priemerom 18.0 yardov na zachytenú prihrávku. Pod vedením ofenzívneho koordinátora Briana Callahana bol Chase využívaný ako primárny deep threat, často behal go-routes a deep crossery, využívajúc svoju rýchlosť a silu v contested catch situáciách (68 % úspešnosť podľa Sports Info Solutions). Pokročilé metriky zdôrazňujú jeho dominanciu: 2.55 yardov na odbehnutú routu (5. miesto medzi WRs) a priemerne 6.8 yardov po zachytení lopty v 2019 (8. miesto). Jeho 266-yardový výkon proti Kansas City (3 TDs) vo Week 17 stanovil nováčikovský rekord NFL pre yardy v jednom zápase a zároveň prelomil Bengals rekord Chada Johnsona pre sezónne nachytané yardy (1,429). Stal sa najmladším hráčom v histórii NFL so 4 touchdownmi v prvých troch zápasoch a jeho 368 postseason yardov (vrátane 116 vo Wild Card proti Raiders a 109 v Divisional proti Titans) prelomilo nováčikovský rekord Torryho Holta. Získal ocenenie NFL OffensiveRookie of the Year a bol menovaný aj do druhého tímu All-Pro, pričom pomohol Bengals k účasti v Super Bowle LVI, kde mal 5 zachytených prihrávok pre 89 yardov.
V druhom roku Chase pokračoval v elitnej produkcii, hoci ho zranenie obmedzilo. Odohral 12 zápasov, vynechal štyri kvôli zlomenine bedra, a zaznamenal 87 zachytených prihrávok na 134 targetch pre 1,046 yardov a 9 touchdownov, s priemerom 12.0 yardov na zachytenú prihrávku. Callahan a Taylor ho využívali ako všestranného wide receivera, kombinujúc hlboké routy s krátkymi slantmi a screenmi, aby využili jeho schopnosti v hre po zachytení lopty (6.1 yardov po zachytení, 10. miesto). Pokročilé štatistiky ukazujú, že mal získaných 2.43 yardu na odbehnutú routu (8. miesto) a 63.2 % jeho zachytených prihrávok bolo pre 10+ yardov (12. miesto). Jeho najlepší výkon prišiel vo Week 6 proti New Orleans (7 zachytených prihrávok pre 132 yardov a 2 touchdowny), no zranenie bedra proti Atlante ho vyradilo na päť týždňov. Napriek absencii v štyroch zápasoch bol Chase vybraný do Pro Bowlu, čím sa stal prvým wide receiverom Bengals s dvoma Pro Bowlmi v prvých dvoch sezónach.
V tretej sezóne Chase dosiahol kariérne maximum v zachytených prihrávkach napriek turbulentnej sezóne Bengals, poznačenej zranením Joe Burrowa. Odohral 16 zápasov, zachytil 100 prihrávok na 145 targetch pre 1,216 yardov a 7 touchdownov, s priemerom 12.2 yardu na zachytenú prihrávku. Nový koordinátor Dan Pitcher pokračoval vo využívaní Chasea na hlbokých routach a rýchlych slantoch, aby kompenzoval absenciu Burrowa (Jake Browning hral 9 zápasov). Pokročilé metriky ukazujú, že jeho výkony neupadli. Mal získaných 2.31 yardov na odbehnutú routu (12. miesto) a priemer 5.9 získaných yardov po zachytení prihrávky (14. miesto). Chaseov 192-yardový, 3-touchdownový výkon proti Arizone (Week 5 – 15 zachytených prihrávok) stanovil Bengals rekord v počte zachytených prihrávok v jednom zápase, prekonávajúc Carla Pickensa (1998). Jeho virálne vyhlásenie po Week 4 proti Titans („I’m open, I’m always f***ing open“) odrážalo jeho frustráciu z pomalého štartu (70 yardov v prvých dvoch zápasoch), no nasledovalo päť 100-yardových zápasov, čím potvrdil svoju dominanciu. Chase získal tretí po sebe idúci Pro Bowl a stal sa jedným z ôsmich wide receiverov v histórii NFL s 1,000+ yardmi v prvých troch sezónach
Sezóna 2024 bola Chaseovou najlepšou, keď viedol NFL vo všetkých hlavných receiving kategóriách, čím získal vzácnu „triple crown“. Odohral všetkých 17 zápasov, zachytil 127 prihrávok (1. miesto) na 175 targetoch pre 1,708 yardov (1. miesto) a 17 touchdownov (1. miesto), s priemerom 13.4 yardov na zachytenú prihrávku. Jeho dominanciu podčiarkoval 63 % receiving success rate (1. miesto) aj napriek tomu, že čelil double coverage na 25% svojich targetov a získaných 2.8 yardu na odbehnutú routu (2. miesto). Chaseov výkon proti Baltimore (11 zachytených prihrávok pre 264 yardov 3 touchdowny) bol jeho druhým 200+ yardovým zápasom v kariére. Stal sa šiestym hráčom v Super Bowl ére, ktorý získal receiving triple crown, a prvým Bengalom s prvým tímom All-Pro (2024). Čelil pokutám $19,697 za obscénne gesto proti Baltimore a $31,599 za verbálne zneužitie rozhodcu proti Kansas City, čo podčiarklo jeho vášnivú povahu. Bengals uplatnili jeho 5th-year option 24. apríla 2024 za $21.8M (plne garantovaných) pre sezónu 2025, čím si ho zabezpečili do roku 2026. Následne, 17. marca 2025, Chase podpísal 4-ročnú, $161M zmluvu ($112M garantovaných, priemerne $40.25M ročne), čím sa stal najlepšie plateným non-QB v histórii NFL, prekonávajúc Mylesa Garretta.
