26. EDGE JERMAINE JOHNSON II – JETS
Ako na tom boli Jets pred Draftom?
New York Jets vstupovali do draftu 2022 ako tím, ktorý bol stále v hlbokej prestavbe. Rok 2021 bol prvou sezónou Roberta Saleha ako hlavného trénera a zároveň rookie sezónou quarterbacka Zacha Wilsona. Výsledok bol slabý. Jets skončili s bilanciou 4–13 a ich obrana patrila medzi najhoršie v lige. Dovolili 504 bodov, čo bolo 29.6 bodu na zápas a 32. miesto v NFL.
Saleh prišiel do New Yorku s reputáciou defenzívneho trénera. Jeho úspech v San Franciscu bol postavený na rýchlej, fyzickej a agresívnej obrane, ktorá vedela vytvárať tlak so štyrmi hráčmi. Lenže v prvej sezóne Jets takýto front ešte nemali. Quinnen Williams bol už veľmi talentovaný interior defensive lineman, ale tím potreboval viac rozdielových hráčov na edge. Potreboval niekoho, kto vie hrať proti behu, nastavovať edge, tlačiť pocket a zároveň mať atletický upside ako pass rusher.
Draft 2022 bol pre Jets obrovský. Mali dva vysoké výbery v prvom kole – číslo 4 a číslo 10 – a neskôr sa ešte vrátili späť do prvého kola. Najprv zobrali Sauce Gardnera na štvrtom mieste, potom Garretta Wilsona na desiatom mieste a nakoniec vymenili picky č. 35, 69 a 163 do Tennessee za výbery č. 26 a 101. Výber číslo 26 použili práve na Jermaine Johnsona II.
Na papieri to dávalo veľký zmysel. Jets mali mladého quarterbacka, nového trénera, slabú bilanciu a potrebovali vybudovať jadro tímu. Gardner mal vyriešiť cornerback pozíciu. Garrett Wilson mal pomôcť Zachovi Wilsonovi. Johnson mal byť defenzívny motor z edge pozície.
Zaujímavé bolo aj to, že Johnson bol pred draftom často hodnotený vyššie než ako hráč na konci prvého kola. V roku 2021 viedol ACC s 12 sackmi a 18 tackles for loss, a veľa mock draftov ho malo dokonca v top 10. Keď padol až na 26. miesto, Jets to vnímali ako hodnotu, za ktorú sa oplatilo ísť späť do prvého kola
Tento pick však nebol úplne bez otáznikov. Johnson mal v čase draftu 23 rokov, čo je pri prvokolovom edge rusherovi stále v poriadku, ale nebol to extrémne mladý 20-ročný projekt. Mal za sebou neštandardnú cestu cez junior college, Georgia a Florida State. Bol fyzicky vyspelý, skúsený a pripravený pomôcť rýchlo. Pri takomto hráčovi tím nechce čakať štyri roky, kým sa z neho stane starter.
Jets ho draftovali ako hráča, ktorý má do Salehovej obrany priniesť presne to, čo tá obrana potrebovala: dĺžku, tvrdosť, vysoký motor, schopnosť hrať proti behu a výbušnosť z okraja.
Jermaine Johnson II ako prospekt
Jermaine Johnson II bol jeden z najzaujímavejších prospektov draftu 2022, pretože jeho cesta nebola typická. Nebol to hráč, ktorý by prišiel priamo ako päťhviezdičkový recruit na elitnú univerzitu a od prvého dňa bol hviezdou. Jeho cesta bola oveľa komplikovanejšia.
Začínal na Independence Community College v Kansase, kde sa objavil aj v tretej sezóne Netflix série Last Chance U. Síce odmietol väčšiu rolu v seriáli, ale už vtedy bolo jasné, že má talent na veľký Division I program. Na junior college nazbieral 12.5 sacku, 4 forced fumbles a 4 fumble recoveries.
Potom prestúpil na Georgiu. Tam však nebol hlavnou hviezdou obrany. Georgia mala extrémne talentovaný káder a Johnson bol skôr súčasťou rotácie. V rokoch 2019 a 2020 odohral za Bulldogs 21 zápasov, z toho 4 ako starter, a nazbieral 36 tacklov, 6.5 sacku, 2 zrazené prihrávky a forced fumble.
Kľúčový zlom prišiel až po prestupe na Florida State. V sezóne 2021 sa z neho stal rozdielový hráč. V jedinej sezóne na FSU získal titul ACC Defensive Player of the Year, pričom podľa oficiálneho profilu Titans mal 70 tacklov, 12 sackov, 18 tackles for loss, 12 quarterback hitov, 2 zrazené prihrávky, 2 forced fumbles a fumble recovery touchdown. Bol dokonca prvým hráčom, ktorý získal ACC Player of the Year ocenenie hneď vo svojej prvej sezóne v ACC programe.
Ako prospekt mal výborný fyzický profil. Meral približne 6’5” a vážil 254 libier. Na Combine zabehol oficiálny 40-yard dash za 4.58 sekundy, čo je pri edge rusherovi tejto veľkosti veľmi silné číslo. Pri meraniach mal aj 34-palcové ruky, 9⅞-palcové dlane, 1.55-sekundový 10-yard split a 125-palcový broad jump, čo ukazovalo výbornú explozivitu z prvých krokov.
Jeho najväčšia výhoda nebola len rýchlosť. Johnson bol atraktívny preto, že mal vyvážený profil. Nebol to len ľahký speed rusher, ktorý vie obehnúť tackla, ale nevie držať edge proti behu. Naopak, už na college pôsobil ako hráč, ktorý vie hrať fyzicky, udržať contain, použiť dĺžku rúk a nechať akciu prísť k sebe.
Na ihrisku bolo vidieť, že má dobrý prvý krok, ale ešte dôležitejšia bola jeho schopnosť meniť rýchlosť na silu. Vedel vyraziť zo snapu, dostať tackla na päty a potom ho zatlačiť späť do pocketu. Pri edge rusherovi je speed-to-power veľmi cenný prvok, pretože hráč nie je odkázaný len na čistý oblúk okolo tackla. Ak tackle rešpektuje jeho rýchlosť, otvorí sa bull rush. Ak sa tackle nastaví príliš hlboko, Johnson vie pracovať rukami a zaútočiť späť dovnútra.
Jeho hra proti behu bola pred draftom možno ešte bezpečnejšia než pass rush. Bol disciplinovaný, fyzický a mal dobrý motor. Vedel naháňať akcie zo zadnej strany, vedel sa dostať cez tight enda a vedel zakončovať tackly. To z neho robilo veľmi dobrý fit do Salehovej obrany, kde edge hráči musia hrať agresívne, ale zároveň nesmú stratiť zodpovednosť v run fitoch.
Otázniky však existovali. Prvým bola otázka, či jeho 2021 produkcia bola začiatok dlhodobej dominancie, alebo len jedna výborná sezóna v správnom systéme. Druhým bol pass-rush plán. Johnson mal dobrú atletiku, dĺžku a motor, ale nebol ešte úplne technicky vybrúsený ako hráč s elitným bendom, counters a neustále opakovateľnými pass-rush víťazstvami. Tretím bola konzistentnosť. Mal dominantné momenty, ale občas pôsobil viac ako veľmi dobrý all-around edge než čistý elitný sack artist.
Preto bol pred draftom trochu paradoxný. Na jednej strane mal first-round profil, silnú produkciu, výborný Senior Bowl/Combine proces a veľmi dobrý fyzický základ. Na druhej strane nebol úplne čistý top-5 typ edge rushera ako Myles Garrett alebo Von Miller. Bol skôr hráč, ktorý mal vysoký floor vďaka run defense a motoru, ale jeho strop závisel od toho, či sa zlepší ako pass rusher.
Ako sa mu darí v NFL?
Johnsonova rookie sezóna v roku 2022 nebola výbuchom, ale bola solídnym začiatkom. Odohral 14 zápasov, neštartoval ani jeden a podľa NFL štatistík mal 29 combined tacklov, 2.5 sacku, 1 safety a 3 tackles for loss. Celkovo mal 11 tlakov na quarterbacka s a zaujímavý detail, že ako rookie zaznamenal aspoň jeden tlak v každom zo svojich prvých siedmich zápasov, čo sa v roku 2022 podarilo len trom rookies.
Jeho nováčikovský rok bol veľmi typický pre edge rushera v rotačnej úlohe. Nebol hlavnou hviezdou frontu. Jets mali Quinnena Williamsa, Carla Lawsona, Johna Franklin-Myersa, Brycea Huffa a ďalších. Johnson si musel vybojovať snapy. Jeho základná hodnota bola v tom, že hral poctivo proti behu, mal dobrý motor a vedel prispieť v special teamoch. Najlepším symbolom jeho rookie sezóny bol zápas proti Buffalu Bills, kde zablokoval punt Sama Martina, ktorý vyšiel zo zadnej časti end zóny a znamenal safety pre Jets. To nie je typická štatistika edge rushera, ale ukazuje jeho profil: dĺžka, motor, výbušnosť a ochota robiť aj „špinavú“ prácu.
Pokročilé hodnotenie jeho rookie sezóny bolo zaujímavé. Proti behu bol už okamžite veľmi silný. Mal 9.8 % run-stop rate, čo viedlo všetkých rookie edge rusherov a bolo na úrovni 95. percentilu medzi kvalifikovanými edge hráčmi. V pass rushi však ešte nebol hotový. Mal 9.3 % pressure rate, 14.0 % pressure rate v true pass set situáciách a 13.8 % pass-rush win rate. To nebolo zlé, ale skôr priemerné až mierne nadpriemerné. Ako rookie nevyzeral ako čistý bust. Vyzeral ako hráč, ktorý už vie hrať NFL run defense, ale ešte potrebuje nájsť spôsob, ako pravidelne vyhrávať pass-rush reps.
Sezóna 2023 bola jeho veľký skok. Johnson sa stal plnohodnotným starterom, odohral všetkých 17 zápasov a všetkých 17 aj štartoval. Mal 55 tacklov, 7.5 sacku, 11 tackles for loss, 53 tlakov na quarterbacka, 7 zrazených prihrávok, interception return touchdown, forced fumble a fumble recovery. Za tento výkon bol vybraný do svojho prvého Pro Bowlu. Toto už bola sezóna, kde začal vyzerať ako legitímny prvokolový pick. Nebol len rotačný hráč. Nebol len edge setter. Hral veľa snapov, produkoval a stal sa jedným z dôležitých hráčov jednej z najlepších obrán v lige.
Jeho 2023 sezóna bola zaujímavá aj preto, že nešlo len o sacky. Sedem a pol sacku je dobré číslo, ale 53 tlakov na quarterbacka ukazovalo, že jeho vplyv bol širší. Vedel tlačiť quarterbacka, vedel narúšať pocket a vedel ovplyvniť hru aj bez sacku. V druhom roku spravil skok z hráča bez štartu na hráča, ktorý štartoval každý zápas, mal 55 tacklov, 16 QB hitov, forced fumble a prvú interception, ktorú vrátil pre 37-yardový touchdown.
Podľa PFF hodnotenia mal Johnson v roku 2023 celkovú PFF defensive grade 83.0, čo bolo 11.3 bodu lepšie než jeho rookie grade 71.7. Bol hodnotený ako 19. najlepší edge rusher v NFL a druhý najlepší edge z draftovej triedy 2022 za Aidanom Hutchinsonom. Mal tiež najvyššiu coverage grade medzi edge hráčmi v lige – 95.1 To posledné je zaujímavé. Edge rusheri zvyčajne nie sú hodnotení cez coverage, ale Johnson v Salehovej obrane občas dropoval do priestoru, reagoval na krátke zóny a vedel využiť atletiku aj mimo klasického pass rushu. Jeho pick-six proti Joe Flaccovi a Browns bol presne takýto moment – zrazil si prihrávku, zachytil ju a vrátil pre touchdown.
Sezóna 2024 mala byť potvrdením, že sa z neho stáva dlhodobý cornerstone. Lenže prišlo zranenie. V druhom týždni proti Tennessee Titans si roztrhol Achillovu šľachu a sezóna sa mu skončila. V roku 2024 stihol teda odohrať len 2 zápasy, oba ako starter, so 4 tacklami, 1 tackle for loss a 7 tlakmi na quarterbacka. Bol umiestnený na injured reserve 19. septembra a vynechal posledných 15 zápasov sezóny. To bolo veľmi zlé načasovanie. Johnson práve prichádzal zo sezóny, v ktorej ukázal, že vie byť Pro Bowl edge. Jets zároveň stratili Brycea Huffa, Haason Reddick riešil svoj kontrakt a Johnson mal byť jeden z hlavných lídrov pass rushu. Namiesto toho prišlo jedno z najťažších zranení pre explozívneho edge rushera.
Rok 2025 bol návratový rok. Johnson sa vrátil, odohral 14 zápasov, z toho 13 ako starter, a mal 43 tacklov, 3 sacky, 5 tackles for loss, 34 tlakov na quarterbacka a 2 zrazené prihrávky. Základná produkcia nebola zlá, ale bola citeľne slabšia než v roku 2023. Pokročilé čísla to potvrdzujú. PFF pri jeho profile uvádza za sezónu 2025 celkovú grade 61.0, pass-rush grade 59.4 a run-defense grade 58.2. Medzi kvalifikovanými edge rushermi to bolo 78. miesto z 115 celkovo, 85. miesto z 115 v pass rushi a 82. miesto z 115 proti behu. PFF mu zároveň pripísalo 35 celkových tlakov – 3 sacky, 28 hurries a 4 hits – na 392 pass-rush snapoch. To je veľmi dôležitý rozdiel oproti roku 2023. V roku 2023 mal profil hráča, ktorý robí všetko dobre a navyše pridáva tlak. V roku 2025 bol stále použiteľný starter, ale už nevyzeral ako rovnaký explozívny hráč. V roku 2025 bol jeho pressure rate 9.5 %, čo bolo 110. miesto zo 184 hráčov s aspoň 200 pass-rush pokusmi.
Po sezóne 2025 prišiel ďalší zlom. Jets už predtým využili jeho fifth-year option, takže bol pod kontraktom aj na rok 2026. Jets oficiálne uplatnili fifth-year option na Sauce Gardnera, Garretta Wilsona a Jermaine Johnsona v apríli 2025. Podľa Over The Cap má Johnson v roku 2026 garantovaný cap charge aj cash payout 13.411 milióna dolárov.
Napriek tomu ho Jets v offseason 2026 vymenili do Tennessee Titans za nose tackla T’Vondre Sweata. Titans obchod oficiálne potvrdili 12. marca 2026. Johnson tak odišiel do tímu, ktorý potreboval pass-rush pomoc, a zároveň sa znovu spojil s Robertom Salehom, ktorý ho pôvodne draftoval v New Yorku. Cez prvé štyri NFL sezóny má Johnson 47 zápasov, 32 štartov, 131 combined tacklov, 13 sackov, 9 zrazených prihrávok, 1 interception, 1 interception touchdown, 1 forced fumble, 1 fumble recovery a 1 safety.
Najväčší analytický záver je jednoduchý: Johnson nebol lineárny vývojový príbeh. Nešlo o hráča, ktorý bol slabý ako rookie, dobrý v druhom roku a potom plynulo rástol. Jeho kariéra je skôr rozdelená na tri fázy.
Prvá fáza bola rookie rok 2022. Vtedy bol hlavne run-defense edge a rotačný hráč. Pass rush bol stále vo vývoji, ale základ bol dobrý. Druhá fáza bola sezóna 2023. Vtedy prišiel skutočný breakout. Johnson hral každý zápas, bol kompletný edge, dostal sa do Pro Bowlu a vyzeral ako dlhodobý starter v kvalitnej obrane. Tretia fáza je po Achillovej šľache. Rok 2025 ukázal, že je zdravý dosť na to, aby hral veľké množstvo snapov, ale nie nevyhnutne späť na úrovni svojej 2023 explozivity. To je pre edge rushera zásadné. Pri tejto pozícii rozhoduje prvý krok, ohyb, sila v spodnej časti tela a schopnosť meniť smer. Zranenie Achillovej šľachy môže ovplyvniť presne tie veci, ktoré z dobrého pass rushera robia rozdielového hráča.
Najväčší otáznik je, či sa ešte niekedy úplne vráti k 2023 úrovni. Ak by neprišlo zranenie v roku 2024, jeho trajektória by vyzerala veľmi pozitívne. Rookie rok bol solídny. Druhý rok bol Pro Bowl. Tretí rok mal byť potvrdenie. Namiesto toho prišla Achillova šľacha.
Druhý otáznik je čistý pass-rush strop. Johnson je veľmi dobrý all-around edge, ale otázka je, či je prirodzený double-digit sack hráč. Jeho najlepší rok bol 7.5 sacku. To je dobré, ale nie elitné. Ak má byť platený a hodnotený ako hlavný pass rusher, musí byť schopný pravidelne produkovať 9–12 sackov alebo aspoň veľmi vysoký pressure rate.
Tretí otáznik je kontraktová hodnota. V roku 2026 hrá na garantovanej fifth-year option za 13.411 milióna dolárov. To nie je extrémna suma pre edge rushera, ale už to nie je lacný rookie kontrakt. Titans zaňho dali T’Vondre Sweata, takže nejde len o lacný gamble. Je to jasná stávka, že pod Salehom sa dokáže priblížiť k roku 2023. Jeho príbeh je preto ešte otvorený. Rok 2026 v Tennessee bude pravdepodobne rozhodujúci pre to, či sa naňho bude pozerať ako na dlhodobého cornerstone pass rushera, alebo ako na dobrého hráča, ktorého kariéru pribrzdilo zranenie práve v momente, keď začínal stúpať.
25. C TYLER LINDERBAUM – RAVENS
Ako na tom boli Ravens pred Draftom?
Baltimore Ravens vstupovali do draftu 2022 po veľmi zvláštnej sezóne. Na papieri mali stále tím, ktorý patril medzi fyzicky najnepríjemnejšie mužstvá v AFC. Mali Lamara Jacksona, silnú run-game identitu, trénera Johna Harbaugha, ofenzívu Grega Romana a organizáciu, ktorá dlhodobo veľmi dobre draftuje v trenches. Lenže sezóna 2021 bola pre Ravens prakticky rozbitá zraneniami. Skončili s bilanciou 8–9, poslední v AFC North, a po silnom štarte sa im sezóna úplne rozpadla.
Jedna z najdôležitejších otázok pred draftom bola ofenzívna línia. Ravens dlhodobo stavali ofenzívu na behu, motion, option conceptoch a schopnosti Lamara Jacksona trestať obrany nohami aj cez play-action. Pri takomto systéme je center extrémne dôležitý. Nie je to len hráč, ktorý snapuje loptu. Musí komunikovať ochrany, musí byť schopný dostať sa na druhý level, musí vedieť reach-blockovať v zóne, musí byť rýchly v priestore a musí mať dobrú chémiu s quarterbackom, ktorý často mení uhol akcie.
Ravens mali pred draftom problém aj preto, že Bradley Bozeman odišiel v marci 2022 do Caroliny Panthers. Bozeman bol v Baltimore skúsený hráč, ktorý predtým hrával ako guard aj center, a jeho odchod vytvoril priamu dieru v strede línie.
Baltimore zároveň počas draftu spravil veľmi typický Ravens move. Najprv vymenil wide receivera Marquise “Hollywood” Browna do Arizony Cardinals za pick číslo 23. Potom sa Ravens posunuli z 23. miesta na 25. miesto v trejde s Buffalom Bills a práve na 25. mieste si vybrali Tylera Linderbauma z Iowy.
Na jednej strane to bol logický pick. Ravens potrebovali centra a Linderbaum bol najlepší center na drafte. Na druhej strane však výber centra v prvom kole vždy vyvoláva otázky. Center je mimoriadne dôležitá pozícia, ale v NFL sa zvyčajne platí a draftuje nižšie než ľavý tackle, edge rusher, quarterback, cornerback alebo wide receiver. Ak si tím vezme centra v prvom kole, musí veriť, že nejde len o dobrého startera, ale o hráča, ktorý môže byť na svojej pozícii elitný.
Pri Linderbaumovi presne toto Ravens videli. Nebol to obyčajný plug-and-play center. Bol to hráč s extrémnou atletikou, wrestling backgroundom, výborným pohybom v zóne a technickou čistotou, ktorá sa pri college centroch nevidí často. Preto dával zmysel najmä pre tím, ktorý chce behať, kombinovať zónu, gap koncepty, pullovanie, screeny, second-level blocky a chce mať v strede línie hráča, ktorý sa nehýbe ako klasický ťažký center, ale ako bývalý wrestler a defenzívny lineman.
Tyler Linderbaum ako prospekt
Tyler Linderbaum bol pred draftom 2022 jeden z najčistejších centrových prospektov posledných rokov. Zaujímavé je, že jeho cesta nezačala ako center. Na Iowe začínal ako defenzívny lineman a až neskôr prešiel na centra. Na Iowe odohral 37 zápasov a mal 35 štartov, pričom v roku 2021 vyhral Rimington Trophy pre najlepšieho centra v college football, bol unanimous All-American a dvakrát First-Team All-Big Ten.
Iowa má veľmi silnú reputáciu pri vývoji ofenzívnych linemanov. Linderbaum neprišiel z programu, kde by jeho dominancia bola len výsledkom systému alebo slabšej konkurencie. Big Ten je fyzická konferencia, kde interior linemani každý týždeň čelia veľkým, silným defenzívnym tacklom. A Linderbaum tam nebol len dobrý. Bol najlepší center v krajine.
Jeho profil bol však trochu netradičný. Pri výške 6’2” a váhe približne 296 libier bol jedným z menších ofenzívnych linemanov v triede. Zároveň však disponoval fantastickou rýchlosťu nôh, prácou nôh a wrestling mentalitou. Presne to bol hlavný paradox Linderbauma: nebol najväčší center, ale bol možno najpohyblivejší a technicky najčistejší.
Pred draftom bola jeho projekcia taká, že najlepšie sedí do pohybovej, run-game orientovanej schémy. To je veľmi presné hodnotenie. Linderbaum nebol draftovaný ako obrovský power center, ktorý bude len staticky absorbovať nose tackla v pass protection. Bol draftovaný ako moderný center do systému, kde sa od stredu línie očakáva pohyb, rýchla práca bokmi, uhly, reach-blocky a výstup na linebackerov.
Jeho atletika bola výnimočná. Na pro day sa uvádzali extrémne silné čísla pre interior ofenzívneho linemana — 40-yard dash okolo 4.98 sekundy, 1.71-sekundový 10-yard split, 7.14 three-cone, 4.38 short shuttle, 32.5-inch vertical a 110.5-inch broad jump. Tieto čísla ukazujú presne to, čo bolo vidieť aj na páske: výborný prvý krok, nízke ťažisko, rýchla zmena smeru a schopnosť hrať v priestore.
Jeho wrestling background bolo obrovskou súčasť profilu. Linderbaum bol výborný high-school wrestler a existuje známy moment z roku 2017, keď v high-school wrestlingu porazil Tristana Wirfsa, neskoršieho elitného NFL tackla a Super Bowl šampióna. Tento detail nie je len zaujímavosť. Pri centrovi je wrestling mimoriadne užitočný, pretože učí leverage, rovnováhu, prácu rúk, kontrolu tela a schopnosť vyhrať v tesnom priestore.
Najväčšia sila Linderbauma ako prospekta bola schopnosť dostať sa do správnej pozície skôr než obranca. Nebol to center, ktorý by každého prevalcoval čistou hmotou. Vyhrával uhlami. Vedel vystreliť zo snapu, dostať sa na vonkajšie rameno defenzívneho tackla, otočiť ho a vytvoriť lane pre running backa. Pri outside zone a wide zone konceptoch bol výnimočný, pretože jeho rýchlosť nôh mu dovolila reach-blockovať aj hráčov, ktorých veľa centrov jednoducho nestihne.
Zároveň mal veľmi dobrú rovnováhu. Veľa atletických linemanov sa vie hýbať, ale nie vždy sa vie udržať v kontakte. Linderbaum vedel zostať prilepený na blokoch. Mal dobrý grip, vedel používať ruky, vedel sa prepracovať do leverage výhody a vedel dokončovať bloky. To je presne dôvod, prečo bol taký vysoko hodnotený napriek tomu, že nemal prototypické rozmery.
Otázniky však existovali. Prvým bola veľkosť. Pri centrovi s kratšími rukami a nižšou hmotnosťou sa vždy rieši, či zvládne veľkých NFL nose tacklov, najmä v čistých pass protection situáciách. Druhým bola schémová závislosť. V zónovej a pohybovej run-game mohol byť špeciálny. V statickej power offense, kde by musel celý zápas absorbovať 330-librových defenzívnych tacklov bez pohybu a pomoci, by jeho profil nebol úplne ideálny.
Preto bol Linderbaum pred draftom zvláštny typ hráča. Talent bol jasný. Technika bola jasná. Atletika bola výnimočná. Ale nie každý tím v lige by ho hodnotil rovnako vysoko, pretože jeho hodnota najviac rastie v systéme, ktorý vie jeho pohyb využiť. Ravens boli presne taký tím.
Ako sa mu darí v NFL?
Linderbaumova rookie sezóna bola prakticky okamžité potvrdenie, že Ravens trafili. V roku 2022 odohral a odštartoval všetkých 17 zápasov. Rookie center má extrémne náročnú úlohu, pretože nejde len o fyzickú adaptáciu na NFL. Musí okamžite komunikovať protekcie, identifikovať fronty, pracovať s quarterbackom a robiť rozhodnutia pred snapom. Linderbaum to zvládol od prvého roka.
Nebola to bezchybná sezóna. Ako nováčik mal ešte momenty, kde sa ukázalo, že proti silným nose tacklom môže mať problém s anchorom. Ale jeho pohyb v run game bol okamžite rozdielový. Ravens chceli behať a Linderbaum bol presne typ centra, ktorý dokázal zmeniť geometriu behovej akcie. Vedel odomknúť bloky, ktoré väčšina centrov jednoducho nedokáže urobiť.
Sezóna 2023 bola jeho prvý veľký skok. Odohral 15 zápasov, všetky ako starter, a dostal sa do Pro Bowlu. Pokročilé metriky ukazovali, že sa zlepšil práve tam, kde boli pred draftom otázniky — v pass protection. Podľa PFF hodnotenia sa jeho overall grade posunula zo 74.7 ako rookie na 78.3 v druhom roku a pass-blocking grade vyskočila z 54.7 na 76.1. Zároveň v sezóne 2023 povolil len 15 tlakov na quarterbacka a ani jeden sack.
Kritika jeho profilu často hovorila: „Skvelý run blocker, ale čo pass protection?“ V roku 2023 ukázal, že môže byť viac než len atletický run-game center. Stal sa kompletným hráčom. Nebol iba center, ktorý pomáha behu. Bol center, ktorý zvládal aj vysoký objem pass-blocking snapov v ofenzíve s Lamarom Jacksonom.
Sezóna 2024 potvrdila, že jeho úroveň nie je náhoda. Odohral 17 zápasov, všetky ako starter, a Ravens mali v strede line jedného z najlepších centrov NFL.
Sezóna 2025 bola zaujímavá, pretože Linderbaum už nebol len mladý center s potenciálom. Bol etablovaná hviezda. Odohral 17 zápasov, všetky ako starter, a získal tretí Pro Bowl v rade. V roku 2025 blokoval pre ofenzívu, ktorá mala ligovo najlepších 5.3 yardu na beh a 156.6 rushing yardov na zápas, čo bol druhý najlepší výsledok v NFL. Zároveň počas jeho štyroch rokov v Baltimore skončili Ravens vždy v top 2 v rushing offense. To je možno najdôležitejší kontext celej jeho kariéry. Pri centrovi nie je najlepšie pozerať len na jeho individuálne „box score“ čísla, pretože offensive linemani nemajú tackles, sacks alebo touchdowns. Treba sa pozerať na to, ako funguje offense okolo nich. A Ravens boli počas Linderbaumovej éry konzistentne elitný rushing tím.
V roku 2025 mal v pass protection viditeľne horšie čísla než jeho reputácia naznačuje. ESPN win-rate ho stále hodnotí výborne, taktiež aj Next Gen Stats. Podľa ESPN bol na 4. mieste spomedzi interior ofenzívnych linemanov v metrike nazvanej pass-block win rate – čiže ako často dokáže ofenzívny lineman udržať svoj blok 2.5+ sekundy. Next Gen Stats uvádzajú, že jeho priemerný čas do pusten’ho tlaku bol 3.64 sekundy, čo bolo 2. najdlhšie číslo medzi centrami. ESPN uviedlo, že od draftu v roku 2022 mal Linderbaum druhý najlepší pass block win rate medzi centrami — 96.2 %, za Creedom Humphreym. ESPN zároveň uviedlo, že v 66 štartoch mal 96.2 % pass block win rate a 71.2 % run block win rate (to je na run-bock vysoké číslo).
Ale PFF pressure/grade metriky hovoria, že quarterback pressure dovolil častejšie než top centri. Linderbaum pustil 26 tlakov na quarterbacka (36. miesto), 2 sacky (26. miesto) a aj jeho celková známka od PFF klesna na 63.4 (22. miesto zo 40 kvalifikovaných centrov). K tomu mu boli odpískaných 5 penált (26. miesto). Jeho pustený pressure bol 4.85%, čo bolo 31. miesto spomedzi 32 centrov. Linderbaum je v konverzácii o najlepšieho centra v NFL, avšak pre porovnanie – Creed Humphrey mal v sezóne 2025 pustený pressure rate len na úrovnio 1.08%, čo bolo najlepšie číslo v lige spomedzi centrov.
Toto ukazuje rozdiel medzi metrikami. PFF penalizuje tlaky, technické chyby a kvalitu jednotlivých opakovaní. ESPN win rate meria, či hráč udržal blok dostatočne dlho podľa definície metriky. Pri quarterbackovi ako Lamar Jackson, ktorý často predlžuje hru, môžu byť tlaky niekedy komplikovanejšie na interpretáciu. Preto je férové povedať: Linderbaum nie je absolútne najčistejší pass-protecting center v lige podľa PFF, ale podľa širších win-rate metrík patrí medzi najspoľahlivejších.
Po sezóne 2025 prišla veľká kontraktová otázka. Ravens predtým odmietli jeho fifth-year option, ale nie preto, že by neverili jeho výkonu. Problém bol finančný. Fifth-year option pre ofenzívneho linemena nerozlišuje medzi centrom, guardom a tacklom, takže Linderbaumova opcia by bola 23.4 milióna dolárov v roku 2026 — výrazne nad vtedajší center market. Ravens to oficiálne rámcovali ako finančné rozhodnutie, nie výkonnostné.
Nakoniec sa Linderbaum dostal na trh a Las Vegas Raiders doňho išli naplno. Raiders ho 12. marca 2026 oficiálne podpísali ako unrestricted free agenta. Podľa Over The Cap ide o trojročný kontrakt za 81 miliónov dolárov, s 60 miliónmi plne garantovanými a 20-miliónovým podpisovým bonusom. To je obrovský kontrakt pre centra a zároveň jasný signál, ako veľmi si ho Raiders cenia. Nie je to podpis hĺbkového hráča. Je to podpis základného piliera ofenzívy.
Linderbaum nie je úplne dokonalý hráč. Je elitný run blocker a veľmi dobrý celkový center, ale jeho pass-protection profil nie je tak čistý ako jeho run-blocking profil. To neznamená, že je zlý v pass protection. Ale jeho najväčšia sila je run blocking v pohybe. Je to jeden z najlepších centrov v NFL pri blokoch, kde sa musí dostať mimo pôvodnú pozíciu. Outside zone, wide zone, reach blocky, combo blocky, climby na linebackera, cut-off blocky zo zadnej strany — toto je jeho svet. Veľa centrov vie byť dobrých vtedy, keď má obrancu priamo pred sebou a potrebuje ho len zatlačiť. Linderbaum je iný. On vie meniť uhol akcie. Vie sa dostať na miesto skôr než obranca, vie ho „zapečatiť“ z boku a vie vytvoriť lane tam, kde by normálny center prišiel neskoro.
Druhá obrovská sila je koordinácia s quarterbackom a celou line. Center musí byť mentálny hráč. Musí vidieť blit, fronty, stunty, Mike identifikáciu, slide protections a musí to komunikovať v reálnom čase. Linderbaum bol v Ravens starter od prvého dňa a za štyri roky v Baltimore odštartoval všetkých 66 zápasov, v ktorých nastúpil. Tretia sila je leverage. Je nižší než veľa NFL linemanov, ale práve to mu často pomáha. Vie hrať nízko, vie sa dostať pod pads obrancu a vie vyhrať súboj rovnováhou. Wrestling background je tu viditeľný. Linderbaum nie je len „rýchly center“. Je to hráč, ktorý rozumie telu, uhlu, pákam a váhe.
Otáznikom je jeh cena. Raiders mu dali historicky obrovský kontrakt pre centra. Keď center zarába 27 miliónov dolárov ročne, už nestačí byť „veľmi dobrý“. Musí byť rozdielový. Musí meniť ofenzívu. Musí zlepšiť beh, komunikáciu, ochranu quarterbacka a identitu celého útoku. Linderbaum má kvalitu na to, aby to zvládol, ale kontrakt nastavuje extrémne vysoké očakávania.
Posledný otáznik je schéma. V Baltimore bol ideálne využitý. Ravens mali jednu z najlepších run-game infraštruktúr v NFL, Lamara Jacksona a systém, ktorý centerovi ako Linderbaum dával veľa príležitostí ukázať pohyb. V Las Vegas bude jeho hodnota závisieť od toho, ako dobre Raiders postavia ofenzívu okolo jeho silných stránok. Ak budú používať zone-heavy run game, pohybové bloky, play-action a dobrú komunikáciu protections, môže byť elitný. Ak by ho nechali hrať príliš staticky, jeho špeciálna hodnota by sa trochu znížila.
Tyler Linderbaum je jeden z najlepších centrov NFL a jeden z najlepších príkladov toho, kedy sa oplatí draftovať centra v prvom kole. Nie je to sexy pozícia. Center nebude mať highlighty ako wide receiver, sacky ako edge rusher alebo interceptions ako cornerback. Ale v správnej ofenzíve môže byť center rozdielový hráč. Linderbaum presne taký je.
